Jana Hambálková
V dražbe môže človek prísť o svoju nehnuteľnosť do troch mesiacov. Tomu však predchádza aspoň polročná snaha banky nájsť riešenie pri nesplácaní hypotéky, opisuje Dionýz Földes, riaditeľ odboru Manažment rizikových pohľadávok vo VÚB.
Ako rýchlo môže prísť človek o strechu nad hlavou, keď prestane banke splácať hypotéku?
Štandardne banka dlžníka prvé tri mesiace bombarduje upomienkami, telefonátmi a esemeskami, ktoré mu prichádzajú po každej
nezaplatenej splátke. Nasleduje pokus o zmier - list, kde ho upozorníme na vážnosť situácie a fakt, že banka bude chcieť vyplatiť celú hypotéku. Potom ešte niekoľko mesiacov čakáme, zhruba pol roka po poslednej zaplatenej splátke. Ak sa nedohodneme, banka požiada o vyplatenie celého úveru.
V tej chvíli zrejme prichádza na rad dražba bytu či domu.
V 60 až 70 percentách prípadov sa ešte aj vtedy vieme dohodnúť a vyhnúť dražbe. Buď si človek sám nájde kupca, alebo je napríklad niekto v rodine ochotný pomôcť. Vezme si novú hypotéku, založí ju touto nehnuteľnosťou a splatí starú hypotéku. Inak sme v dražbe schopní predať
nehnuteľnosť priemerne do troch mesiacov. Je pritom úplne odlišné, keď predávame nehnuteľnosť na východnom Slovensku, v Bratislave či rodinný dom na južnom Slovensku.
Je riešením, ak človek platí aspoň časť zo splátky?
Určite si tak vie oddialiť predaj strechy nad hlavou. Každý človek však musí vojsť do pobočky, ideálne ešte predtým ako nastane problém, prípadne v priebehu prvých troch mesiacov. Banka mu môže poskytnúť odklad platieb
aj na pol roka. Problémových hypoték nie je tak veľa, situácia sa preto rieši individuálne. Napríklad sme mali občana s veľmi vysokým príjmom, o ktorý na pol roka prišiel. Mal v Bratislave dobré nehnuteľnosti, ktoré však nechcel predávať, kým sa ceny neustália. Keďže si našiel prácu a vedel posielať 80 percent splátky, povolili sme mu na 12 mesiacov ich úpravu. Ak však človek napríklad z 50-tisícovej splátky (v korunách) dokáže platiť len 10-tisíc, problém to nerieši.
Kto máva najväčšie problémy so splácaním hypoték?
Väčšina problematických úverov v starej mene nedosahuje milión korún - sú to teda menšie hypotéky pre ľudí v nižších príjmových skupinách. Najrizikovejšie sú chudobnejšie regióny, kde nielen klesla cena nehnuteľností, ale reálne sa vlastne nikdy nedala potvrdiť. Predaj v týchto oblastiach nikdy nebol veľmi veľký a keď niekto založil dom v málo obývanej časti Slovenska, cena bola odvodená len od znaleckého posudku.
Chcú ľudia situáciu riešiť alebo skôr pred ňou zatvárajú oči?
Drvivá väčšina ľudí vie problém riešiť, keď mešká s jednou, dvoma splátkami. Časť, asi 30 až 40 percent, zareaguje, keď dostane pokus o zmier. Veľa ľudí chce situáciu riešiť v tretej fáze, keď ich navštívi dražobná spoločnosť. Posledná skupina sú ľudia, ktorí nechcú riešiť problém, tí však zvyčajne dlhujú peniaze aj iným.
